Moja prvá spomienka týkajúca sa remesla je na môjho starého otca, ktorý v 30. rokoch 20. storočia pracoval ako stolár. Volal sa Rudolf Végh (1903-1979), a na konci rodičovského domu mal malú dielňu, kde neskôr môjho otca vyučil remeslu a odovzdal mu všetky znalosti a vedomosti. Všetky 4 deti Rudolfa Végha ako aj ich potomkovia, sa vyučili za stolárov a zostali verní tejto profesii.

Môj otec, Anton Jerábek (1926-2001), sa naučil stolárstvu od môjho starého otca, ktorý sa inak vyučil kolárstvu. Pracoval v dielni na družstve ako stolár, kde vyrábal a opravoval  koče, boky kočov a kolesá kočov. V tom čase sa okrem kolárov veľmi málo ľudí rozumelo do umenia sústružníctva.

Na pracovisku môjho otca bol jeden sústruh, s ktorým pracoval. Bol to jednoduchý ručný stroj na elektrický pohon. Neskôr, keď už kolárska výroba upadala, začal sa naplno venovať stolárskej práci.Vyrábal okná a zárubne ale hlavne sa venoval výrobe schodísk a zábradlí, kde využíval svoje poznatky zo sústružníctva.

Ja, Anton Jerábek, som sa narodil v roku 1962 a meno som dostal po svojom otcovi. Moje prvé  spomienky a skúsenosti so stolárskym remeslom som začal nadobúdať, keď som ako darček od svojich rodičov dostal malý sústruh, na ktorom som začal vyrábať malé vázy. Môj sústruh sa nachádzal v dielni 2,5 x 3 metra, ktorá patrila môjmu otcovi. Táto dielňa bola prvou dielňou môjho otca, kde povedľa svojho zamestnania robil stolárske „fušky“. Neskôr, keď môj otec staval druhý, väčší dom, spravil novú, väčšiu dielňu pod a za domom pre seba, mňa a pre môjho brata, ktorý sa tiež zasvätil svoj život tomuto remeslu. Vyrastal som teda v dobe, keď sa ešte remeslo dedilo z otca na syna nie kvôli povinnosti, ale preto, že sme to tak vnútorne cítili a chceli.

Stolárstvo sa mi veľmi páčilo a po absolvovaní umeleckej školy som si mohol vybrať medzi pokračovaním štúdia v umení, ako neskôr môj syn alebo stať sa stolárom. Rozhodol som sa počúvať svoje srdce a vybral som si stolárstvo. Nadobudnuté umelecké vlohy som sa rozhodol zakomponovať do stolárkej práce. Moja vytrvalosť a talent priniesli svoje ovocie a povýšiť svoju prácu na vyššiu úroveň. V roku 1977 som začal chodiť na strednú školu drevársku v Topoľčanoch. V tom čase tam pôsobil jeden z najväčších výrobcov nábytku – firma Mier Topoľčany, vybavená najmodernejšími strojmi. Škola bola riadená samotnou firmou. Na jednom mieste bola výrobňa, škola a internát. Pamätám si, že v druhom ročníku si ma učiteľ vybral, aby som po jeho odchode zo školy viedol krúžok intarzie. Tento krúžok som nakoniec viedol rok. Počas vedenia krúžku sa nám podarilo získať 1. miesto v československej súťaži s intarziou 2x 3 metre s komunistickou tematikou.

Samotná intarzia ma zaujímala od základnej školy a venoval som sa jej aj na v rámci svojej záverečnej práce na umeleckej škole.

Za stolára ma nechala vyučiť slávna firma Západoslovenské Nábytkárske závody, sídliaca v Bratislave a po vyštudovaní na strednej škole drevárskej som v  tejto spoločnosti robil 3 roky. Neskôr po zmene režimu ma niekoľko predajcov požiadalo o spoluprácu v oblasti výroby nábytku a jeho dodávania do ich predajní, avšak s partnerkou, s ktorou som sa oženil v roku 1987 sme sa rozhodli založiť vlastnú firmu, nakoľko sme mali spoločné sny, ciele a vízie v rámci umeleckej výroby nábytku. V roku 1988 som získal živnosť ako umelecký stolár, moja partnerka v roku 1996 otvorila prvú vzorkovňu nábytku a v roku 1997 sme spoločne založili firmu Style nábytok s.r.o. Na našej prvej medzinárodnej výstave v Nitre sme predovšetkým ponúkali jedálenské stoly, konferenčné stolíky a individuálne diela a naše výrobky boli veľmi úspešné.

V súčasnosti vyrábame naše výrobky s jedinečným dizajnom na ploche 500 m² v súlade s tradičnými postupmi a v najvyššej kvalite.  Myšlienka generačnej rodinnej firmy je pre nás veľmi dôležitá a v tomto duchu by som chcel odovzdať svoje vedomosti môjmu synovi tak ako môj otec mne. Môj syn Antal, absolvoval základnú umeleckú školu, neskôr pokračoval na strednej umeleckej škole so zameraním na priemyselný dizajn a po ukončení štúdia grafického dizajnu na vysokej škole posilnil náš rodinný tím a jednotu našej firmy.